Nakoniec sa nejakí doktori predsa len ukázali, ale že by sa išli od práce roztrhnúť, to sa teda povedať nedá. Všetci boli celí napätí, ako dopadlo práve ich dieťa, synovec alebo susedova dcéra až z toho padla telefónna sieť. Akonáhle prenikli prvé správy, ostatní praxujúci študenti vytiahli bonboniéry, aby sme oslávili úspech ich bratrancov. Syn doktora, ktorý nás dnes viedol, získal 98,5%, takže sme boli okamžite pozvaní na jeho oslavu.
Asi tak od 10.00 už všade búchali ohňostroje. O 11.00 sme mali na pohotovosti dievčatko, ktorej to buchlo priamo pod nosom. Na príjme je vždycky strašný chaos. V dvoch malých miestnostiach, z ktorých pozostáva, sú nasáčkovaní medici z celej nemocnice, lebo len tam sa niečo deje. Doktor väčšinou koná všelijako, len nie pohotovo. Napríklad, už len nožničky, na odstrihnutie náramku z ruky toho popáleného dievčatka, musela Katie bežať zobrať zo svojej kabelky.
Veru, funguje to tam naozaj zaujímavo. Návštevné hodiny sú prakticky permanentne. Mnoho z pacientov je sprevádzaných až do ambulancie rodičmi, deťmi, kamarátmi, tetkami. To, že počas operácie, stálo za dverami čakajúc na výsledok 20 pacientových kamarátov, nebolo nikomu divné.
Keď sme na obed vyšli von, vyzeralo to asi ako keď sme boli Majstri sveta v hokeji. Autá trúbili, nejakí chalani po nás hádzali cukríkmi, všetci boli šťastní.
Mimochodom, včera sa mi podarilo nalákať nášho local coordinator na kávu s mliekom. Bol odvážny, len predvčerom zistil, že niečo tak nechutné vôbec existuje :)
